Objavujeme kopce Limburgu
Na juhu Holandska leží malé, ale krásne miesto menom Limburg s mäkko zvlnenými kopcami, malebnými trasami a kultúrou priateľskou k cyklistom a v cyklistike patrí medzi svetovú špičku. V roku 2018 provincia hostila majstrovstvá sveta UCI v cyklokrose a mesto Valkenburg v srdci regiónu je domovom pretekov Amstel Gold Race a Amstel Gold Race Ladies. V provincii sa každý rok koná viac ako 50 cyklistických pretekov a 100 cyklomaratónov, na ktorých sa na tratiach naprieč Limburgom zúčastní 75 000 ľudí všetkých vekových kategórií. Bolo by teda neslušné neprísť sem v našom obytnom aute Label Collective otestovať kopce a kaviarne.
1. deň: Príchod
Predpoveď na víkend v našej základni v Amsterdame hlásila dážď, takže sa nám uľavilo, keď sme v Limburgu videli len 19 % šancu. Zbalili sme sa, prešli 235 km na juhovýchod a dorazili do kempu Camping De Bosrand, ktorý veľmi odporúčame, ak sa tam chystáte: má všetko, čo cyklisti potrebujú, vrátane umyvárne bicyklov a spŕch.
Vyrazili sme skoro, lebo sme chceli stihnúť aspoň 50 km, a nesklamalo nás to. Vyšli sme v jemnom mrholení, ktoré sa čoskoro vyjasnilo, a privítalo nás prvé poriadne stúpanie dňa na Vijlenerbos. Malo 4,18 km, prevýšenie 162 m a priemerný sklon 3,9 %. Nezdá sa to veľa, ale na Holandsko je to vzácnosť.
Krajina v Limburgu je zvlnená; obrovské stúpania tu nie sú, ale sú výbušné a „Bergs“, ako ich tu volajú, majú miestami sklon až 24 %. Ak k tomu pridáte dlažbu, je to dvojnásobne ťažké. Ako sme pokračovali, pomaly sme sa do tejto oblasti zamilovávali čoraz viac. Je to iná scenéria. Desať mesiacov v roku sme v Španielsku, takže je to ostrý kontrast k drsnosti, na ktorú sme zvyknutí. Polia sa ťahajú na kilometre, kráv je tu viac, než ste kedy videli, a vy sa ženiete po vyhradených cyklopruhoch a cítite sa chránení ako nikdy.
V jednej chvíli nás privítalo poriadne nepríjemné krátke a prudké stúpanie. Za nič na svete si nevieme spomenúť, ako sa volalo ani kde bolo. Predstavte si však: malý prevodník vpredu, preraďujete a zistíte, že už nemáte kam...
Zvlnené kopce a panoramatické výhľady
Ešte sa vráťme ku scenérii, pretože pri jazde je dôležité vychutnať si, čo vidíte. Na rozdiel od rovinatého terénu typického pre Holandsko je Limburg charakteristický mierne zvlnenými kopcami. Táto vlnitá krajina vytvára pre jazdy dynamickú kulisu s panoramatickými výhľadmi do diaľky. Stúpania a zjazdy sú fyzickou výzvou aj pastvou pre oči a každý vrchol vás odmení širokým výhľadom na zelený vidiek. Ako sme spomínali, prechádzate rozsiahlymi poliami a sadmi. Polia so sýtozelenými plodinami sa tiahnu v úhľadných radoch, kde-tu prerušených traktorom alebo hospodárskou budovou. Na jar a v lete, hoci je teraz jún, počasie pre nás jarné ani letné rozhodne nebolo, boli sady ešte v jemnom kvete, a podľa ľudí, ktorých sme na ceste stretli, prináša jeseň úrodu jabĺk, hrušiek a čerešní a farbí krajinu sýtymi, teplými farbami, takže by sme si to radi opäť naplánovali na neskôr v roku.
2. deň: Slávne stúpania a zastávky na kávu
Úprimne, vôbec sme netušili, že dnes pôjdeme Cauberg, slávne stúpanie v oblasti, ale k tomu sa ešte dostaneme. Plán bol ísť smerom na Valkenburg na kávu do Fixed Gear. Valkenburg, malebné mestečko uprostred zvlnených kopcov južného Limburgu, je odjakživa pilierom holandskej cyklistickej kultúry. Jeho história je presiaknutá cyklistickou tradíciou, a preto je obľúbeným cieľom cyklistov z celého sveta. Prečo? Hlavne kvôli profesionálnej cyklistike.
Amstel Gold Race
Jedným z najikonickejších podujatí spojených s Valkenburgom je Amstel Gold Race. Prvýkrát sa konal v roku 1966 a tieto prestížne jednodňové klasické preteky patria do UCI World Tour a sú jediné holandské preteky svojho druhu. Trať zvyčajne vedie náročným kopcovitým terénom Limburgu a Valkenburg v nej často hrá hlavnú úlohu.
Cauberg
Cauberg, stúpanie, o ktorom sme hovorili, alebo ako vám povie Google „strmý kopec vo Valkenburgu“, je možno najslávnejším stúpaním holandskej cyklistiky. Pri Amstel Gold Race bol často rozhodujúci, jeho ťažký sklon a strategická poloha blízko cieľa často rozhodli o výsledku. Cyklisti z celého sveta sem prichádzajú preveriť sa na tomto legendárnom stúpaní. Je to akýsi rituál, hoci vlastne nie, záleží na tom, ako si definujete svoje cyklistické ciele.
A napokon, náročný terén Valkenburgu sa objavil aj na veľkých etapových pretekoch. Tour de France prechádzala Valkenburgom viackrát, najmä cez stúpanie Cauberg, ktoré etapám pridalo na náročnosti. Aj Vuelta a España, ďalšie veľké etapové preteky, mala etapy v tomto cyklistom naklonenom regióne, takže vidíte, že má svoje korene.
Ale nechajme to tak. Keď sme dorazili do Valkenburgu a zišli dolu z Caubergu do Fixed Gear Coffee, nesklamalo nás to. Interiér je krásne urobený, na stenách visia drevené, staré klasické bicykle v najčistejšej podobe. Každý koláč je domáci a káva je senzačná. Je to viac než dosť dôvodov prísť sem na bicykli a boli by sme spokojní, keby tým deň skončil. Na našom deväťdesiat-a-niečo-kilometrovom dni nás však čakalo ešte 70 km.
Okraje ciest lemovali vlčie maky, keď sme stúpali regiónom smerom k nemeckej a belgickej hranici. Šliapali sme ďalej s pocitom, že na našej trase nie sú žiadne rovinky, hore a dolu, hore a dolu, až kým sme sa nepriblížili k vyhliadkovej veži Troch krajín, miestu, kde sa stretáva Holandsko, Nemecko a Belgicko a z vrcholu veže vidíte všetky tri.
Nevieme, nakoľko je to pravda, ale počuli sme, že Vaalserberg je najdlhším stúpaním v Holandsku, no Google nám vyhodil Tafelberg, takže možno to len hovorili naše nohy po celodennom dobrodružstve, keďže malo len 3,6 km.
Ako sme spomínali, boli sme na mieste, kde sa stretáva Holandsko, Nemecko a Belgicko, na Vaalserbergu, najvyššom bode pevninského Holandska, ktorý leží 322,7 metra (1 059 stôp) nad morom. Tento trojmedzný bod, miestne nazývaný „Drielandenpunt“ alebo „Dreiländereck“ (bod troch krajín), je fascinujúcim cieľom pre cyklistov všetkých druhov, na holandských bicykloch, elektrobicykloch a ďalších, bez ohľadu na vek. Stelesňuje to, o čom by cyklistika mala byť.
Nechcelo sa nám vynášať bicykle na vrchol veže, ale ak tam pôjdete, hlavnou atrakciou oblasti Vaalserberg je veža Dreiländereck, známa aj ako „Wilhelminina veža“. Táto vyhliadková veža ponúka epický panoramatický výhľad na okolitú krajinu všetkých troch štátov.
Túto príležitosť sme vynechali a zišli sme do Belgicka na krátku potýčku s niekoľkými stúpaniami, ktoré sa stáčali jedno k druhému, a potom sme sa vrátili do Holandska na 30 km jazdu späť k dodávke, nie však bez nápoja po jazde v kaviarni.
Krátko nato Juliana premohol spánok po celodennom dobrodružstve a čoskoro sme išli spať. Bola to naša posledná noc v Limburgu, lebo nás na druhý deň čakala 3-hodinová cesta späť do Amsterdamu. Keďže na jazdu ďalší deň hlásili pochybné počasie, rozhodli sme sa ju vynechať, veď prečo to tlačiť, keď nemusíte?
Čo si odnášame
Stručne: ak máte možnosť zaradiť si tento krásny región do plánov, určite to urobte. Sú tu trasy pre každého, pre všetky úrovne a všetky typy bicyklov, a 2 000 km² tvoria cyklopruhy, veď je to Holandsko.
Tak do ďalšieho dobrodružstva, uvidíme sa na ceste.
